Mesačná..

Mesačná ruža
bledá ako stena
vzkriesiť ju užaj
náhlim sa do tieňa

v poslednej štvrti
Luny, čo ubúda
nezamaškrtí
si na nej mráz, chúďa

musí nov prečkať
aj bez lúčov Slnka
srieň má na viečkach
zvonka tak i zdnuká

lupeňov krehkých
dotknúť sa nebojím
túžob odvekých
nápor neustojím

vlastným ju telom
prikryjem do času
kým vo dne bielom
spln jej vráti krásu

rozkvitne pri mne
kvetina nádherná
kto si ju všimne
nezbadá, ma chére, mňa

v tmavom kráteri
vysileného spať
keď sa zošerí
vstať.. už po koľkýkrát?