Adamko

Zlatovka previsnutá, čeľaď olivovité;
- jednoducho povedané
zlatý dážď;
a vôbec, kto si to má pamätať?!

Načo sú mi tie odborné názvy,
keď netuším, či ostali Ti jazvy?
Či vtedy ten požiar
neznetvoril navždy Tvoju krásnu tvár -
myslím na to každú jar...

Teraz opäť kvitne vonku,
preto Ťa vidím na každom kroku.
Bol si moja prvá láska - prvý, pre ktorého
pribudla mi vráska.

Časom prišla pusa,
každý pár to predsa skúša...
Detsky krásna, nevinná, tá,
ktorú nenahradí žiadna iná.