Raz

Raz si ťa nakreslím.
Počas dlhých chladných dní...

Namaľujem Tvoje oči.
Ten psí pohľad pod obočím.
Ten smútok, tá pokora...
Ako to preniesť na kúsok papiera?

Namaľujem Tvoje vlasy.
V súčasnosti o poznanie
dlhšie asi...

Nakreslím si zuby Tvoje,
no spravím kresby radšej dvoje.
Chcel si portrét bez zubov,
ťažko sa však žije
bez tých dokonalých úsmevov.

Namaľujem Tvoje pery.
Tie plné tvary závidia
Ti mnohé ženy.

Namaľujem Tvoje ústa,
ktoré chceli moje bozkať.
Vyfarbím ich dúhovými farbami,
nech ten obraz navždy pripomína mi
melódiu Tvojho hlasu – mal predsa
farbu slnečného jasu.

Raz si ťa nakreslím.
Počas dlhých chladných dní...