Jedna báseň pre Teba, hoci poznám len iniciálky Tvojho mena

Dnes večer čítala som básne od Smreka,
jeho verše vždy zahrejú človeka.
Zrazu však pocítila som, ako
UKRUTNE hladná som - a že to
nie je len hlad fyzický, veď
pre ten nik nepíše básničky...

Keď ukladám hlavu na vankúš,
myšlienky mám plné Teba už.
Márne čakám, kedy zaspím,
celú noc sa prevaľujem na posteli;
tentoraz však nie kvôli bolesti,
lež moje srdce prekypuje šťastím,
že Ťa možno aj zajtra uvidím...

Mäkkosť Tvojho pohľadu,
len čo si naň spomeniem,
zlepšuje mi náladu - isto
naň do smrti nezabudnem.

Mäkkosť Tvojho pohľadu - dodnes netuším,
či využil si ho iba ako návnadu...
pochybnosti v sebe chabo dusím a sama
sebe pokorne sa priznať musím, že odomkol
si môjho srdca bránu, práve tým, že
využil si túto svoju skrytú (?!)vnadu.

Tvoja podoba v ňom ostane
navždy ako v trezore uzavretá...

Mäkkosť Tvojho pohľadu zlepšuje
akosť môjho života - Ty si
súčasť jeho dôležitá, hoci si
Tvojou láskou ešte nie som
vôbec istá...