Chameleón

Ty si chalan mnohých podôb,
no mňa nebaví hľadať spôsob,
ako preniknúť do Tvojho světa, i keď
si nádherná súčasť môjho života.
Veľmi ma prekvapuje, že Teba
to ešte baví – a namotávať ma
sa Ti stále viacej darí.

Keď vidím úsmev na tej
Tvojej zarastenej tvári
okamžite si predstavím,
ako by asi vyzerala na papieri.
V takých chvíľach veľmi ľutujem,
že tie portréty ešte stále nemaľujem.

Keby som bola amatér,
nakreslím Ťa na papier
obyčejnou ceruzkou a tento
Ťa s vďakou prijme,
Celkom mlčky, pokorne.
Myšlenky mám nekľudné, bo
ceruzka nezachytí, to, čo
iba srdce cíti – mäkkosť
Tvojich nežných pier.

Oholený mladý muž, predsa
len ma presvedčiť skús, že
láska ešte existuje a Tebe
sa naozaj veriť dá, kiež by
situácia okolo nás bola trochu iná…
Bojím sa toho, čo mi srdce diktuje!

Zarastený Robinson, huslista,
čo hľadá správny tón, všetko berie
pohodovo, niekedy je však nasilu vtipný šašo,
inokedy zas ješitný pako…
skutočne ma zarazilo, aký vie byť ješiťák, no
teší ma, že snaží nesprávať sa tak…