Pamätáš si na ten deň?
Keď si ma prvýkrát zabil
Keď som prvýkrát umrela
a všetky dni potom neboli
neexistovali
Pamätáš si, keď si ma tak pekne porezal
Vyrezal si do mňa to
čo som nikdy nechcela
a už nikdy nebudem chcieť
Kvety boli za ohrádkou
Ale boli krásne, voňali
Ako slnečný deň a krása
Slnečný deň a jednoduchosť
Ako more a oddych
Počuješ hlasy?
Počuješ volanie?
Počuješ krik?
Pamätáš si tie noci
Keď som bola celá od krvi
A ty si bol od nej tiež
Ten smrad bol tak silný
Bol si znechutený
Bol si znechutený mojím úsmevom
Mojou radosťou
Mojimi krvavými perami
Mojimi krvavými dotykmi
Držal si ma za ruky
Kvapkala z nich voda
Topili sa v teple
Vtedy nepršalo
Málokedy pršalo
Pretože dážď bol zlý
Dážď je pravý
Vždy si nosil dáždnik
Pamätáš sa, keď si ma kradol
Keď si ma dusil strachom
Dusil si ma povrazmi
Topil si ma v láske
A keď si ma našiel ležať vonku
Na tráve, v noci
Liezli po mne chrobáky a
Ty si sa tak bál
Vtedy som bola taká šťastná
Nie kvôli tvojmu strachu
Ale kvôli chrobákom
Kvôli hline a
Kvôli životu
Pamätáš si ten pocit?
Pamätáš si to šťastie
Nikdy si na mňa nepočkal
Vždy si sa ponáhľal
A na ďalší deň som ťa vliekla
Chcela som ti ukázať moje kráľovstvo
Moje poklady
Vraj sú to len kosti a stratené sny
Zaprášené škatule
Škrípavé rozladené gitary a
Roztrhané šaty
Nikdy si neprišiel tam
Tam kam si mal prísť
Nestíhal si za mnou bežať, nikdy
Krv sa mi teraz mieša s vodou
A ja som dorezaná, bolí ma to
Bolí ma všetko
Ale ďalej sa natieram telovým mliekom
S myšlienkami
S peknými myšlienkami
Ktoré si ladia s tými škrípavými gitarami
Krikom a svetlami
Krikom a vzdychmi
So spontánnosťou
Takou, ktorá mi vždy bola odopieraná
Packu od krvi si tu už nikto nevšimne
Nikomu nevadí
Odložím mlieko, zhasnem svetlo
Ľahnem si do postele a pritúlim sa
K paplónu, čo bol kedysi tvoj
Tvoj, môj, jej, jeho
Už na tom nezáleží
Spomienok je tisíc
Teraz si vyberám iné
Nechám sa ponoriť do prízrakov
Budem robiť spoločnosť bludným dušiam
Smutným psom a
Prekrásnym bezdomovcom
Lebo to je presne to,
Vďaka čomu som šťastná