Neviditeľno

Neviditeľnú k sviatku Ti dávam
ružu s kalichom vôní
neviditeľným ja sám sa stávam
pri dverách nezazvoní

mesačný tieň krátko po polnoci
- niekomu ten tieň chýba
blúdiacemu až na sveta konci
nerozsvieť, tmavá izba

bude tlieť svetlom odtiaľ, kde čakám
na Tvoje znamenie - príď
noc čo noc tŕňmi ryhy čiarkám
cez srdce - môže uveriť?

koľkokrát dozadu mám sa obzrieť
i tak raz neviem kde si
o neviditeľný tŕň sa obtrieť
neviditeľnosť desí..