Svetluška

námestie,
posledná cigareta dohasína
osamelé vŕby nemo hľadia
svetlo z ľava prichádza

posvieti mi na doklady
kričím mu „poď už!“
nasleduje malými krokmi
a obzerá si kusy textilu

svieti veľmi pokojne,
ukazuje najbližšie dvere
vnútri sad stromov bez lístia
„je to len dočasné“, hovorí

nedotýkam sa ho,
nepozývam ho do postele
iba sa kochám ako svieti,
nenecháva za sebou žiadne tiene

námestie,
odchádzam