Utopená nádej

Ako oblaky na oblohe
Ženiem sa tmou
Zazriem oranžové zore
A ty nie si so mnou

Vidím obrazy minulé
Počujem hlas, cítim vôňu
Spomínam na telá pritúlené
A láska...bojím sa o ňu

Všetko je také prchavé
Každá chvíľa, každý bozk
Dotyky a ruky hravé
Príde čas kedy povieš dosť

Stojím ako nahá v hmle
Nevidím ďaleko ani blízko
Zapadne slnko, bežím v tme
Hľadám Ťa, prejdem míľ aj tristo

Strácam zrazu cestu
Všetko je rozmazané
Vydaná napospas miestu
Ktoré je pre mňa nepoznané

Len stromy vysoké
Močiare a chladný vzduch
Počuť škriekať vtáky divoké
Predo mnou zjavuje sa duch

Len sa díva, nič nevraví
Upriamený pohľad do očí
Tesne predo mnou sa zastaví
Bosými nohami do vody vkročí

Zistím že topím sa s ním
Zblízka vidím hladinu
Za ruku ho pevne držím
A prosím Boha o silu

Vodou je nádej moja
V ktorú toľké roky verím
Odteraz nie som Tvoja
Neľahneme do spoločných perín

Zabila som v sebe lásku
Zostali len hlboké rany
Spomienku mám prázdnu
Zostali sme v nešťastí sami