Obzor

Dážď hmatal v póroch tvojho tela
ohňom pálil tenký uzlík šiat
chcela si lietať, láskou rozoznelá
i čul som krv v srdci zasyčať.

Obzor v blesku celý skrvavel
v rukách nám isto oťažela ortuť
až to cvenglo dotykom našich tiel
a my museli sme zmorení k zemi pokľaknúť.

Potom bozk v búrke, hlboký a slaný
hromžili mraky, zahorel mladý sad
museli sme silou dažďa premáhaní
museli sme k sebe prirastať.