Večer

Večer

Mĺkva izba na stene hodiny stoja
vôkol vonia nočná tíš,
v myšlienkach som s tebou láska moja,
hoci moju lásku necítiš.

Ponáram sa do snov i, keď podchvíľou padám,
keď dotykom nájdem prázdno.
V myšlienkach však ďalej hľadám
lež cítim, že rukou hľadám v mori dno.

Som ako zo stromu list, ktorý padá,
keď cíti jesenný chlad,
som ako slnko, ktoré za hory sadá
či voda, ktorá sa mení v ľad.

Ticho vôkol ma mýli
samotu vôbec nemám rád,
som ako strom, ktorý nemá sily
v storočnej záhrade stáť.

Krajina už spí a srdce siaha na pamäť
ako bežec únavou padá
keby aj smrť prišla hneď
maj ma ešte raz rada.