Trochu inak

Prší krv z lupeňov zo šípa
váhavá ruka v sladkom usínaní
tvár krásy v dlaniach vyšitá
bláznivo sa strhávam v spaní.

Suniem sa k veciam nehmotného sna
bojím sa tejto lásky, veľmi
v žeravých uhlíkoch ťa nik nespozná
hľadajú úkryt prestrašené šelmy.

Zhlboka dýcham ťa, ako ručník hodvábny
za to nemôžeš, nevieš byť iná
mizneš mi so slnečnými korábmi
láska tvoja zásluha, nie vina.

Si ako čas, ktorý uteká,
si víchrom, do plachiet opieraš sa
si múrom, pre nárek človeka,
si tokom života, ženieš kolesá.

Udieraš na zvon sladké predstavy
bez ozvien, bez mena
plameň vo mne zahorí všetko roztaví
najkrajšia v človeku premena.