Zastal čas

Zastal čas.
Minúta?
Chvíľa?
Ovanul ma let motýľa,
krídlom zvlnil srdca struny.
Jej oči v mojich ustrnuli.
Hrá mi v duši ako lýra.


Van jej dychu cítim v tvári.
Sme ako sviece na oltári
zhárajúce v perlách vosku.


V sebe máme krásu božskú.



STÁLA LÁSKA


Horel som v tvojom plameni,
v horúcom letnom mámení,
dychom tvojej túžby vzňatý.


Neskorá jeseň pole íska
v brázdy sa menia strniská.
Láska ma vodí pod agáty.


Uhlíky hľadám v pahrebe.
Rozdúchať ich chcem v plamene,
však oni dymia,tlejú.

A tvoje oči v nich plačú aj sa smejú.


MANŽELSKÁ LÁSKA


V ústrety mi ide celá,
vlahou, rosou svojho tela
v jarnom ráne na rozbresku.


Svoju dušu v moju vnorí,
prúd lásky ma kúpe v mori
a unáša ako triesku.


Bozkávam ústa mojej ženy.
Rozochvenú bielu briezku.