Báseň o Stvorení sveta

Zem bola z počiatku pustá,
len Duch Svätý sa vznášal nad vodami.
Potom, vznikla pevnina zelená, hustá,
keď Boh stvoril Teba, nad nami.

Ak Boh stvoril mesiac a hviezdy,
myslel na tvoje oči.
Nech vždy nádej nad tmou hniezdi,
kto do noci nohou vkročí.

Potom Boh stvoril slnko a svetlo,
keď myslel na tvoje srdce.
Ktoré ma k tebe priviedlo,
záhadným spôsobom a hladce.

Keď Boh stvoril vietor, vzduch a oblaky,
myslel na tvoje vlasy.
Nech vejú správnym smerom naveky,
a rastú do výšin a krásy.

Prečo Boh stvoril cit, um a spev?
Lebo myslel na tvoje ústa,
cez ktoré neprúdi žiaľ, smútok, hnev,
a žiadna veta nie je pustá.

Keď Boh stvoril faunu a flóru,
tak myslel na tvoju vášeň.
Vlastne, všetko má svoju dohru,
i o tomto je táto báseň :-)

Napokon Boh stvoril človeka,
tým myslel Teba.
Jeho Láska nikdy nezaniká,
dal Ti kúsok neba i seba.
A Duch Svätý už nelieta nad vodami,
ale nad Láskou, životom, ...
a nad nami.