Zbabelosť

Fúra kecov a ostal po tebe len vzduch.
Keby aspoň vzdych.
Sľuby som nechcela, to nie,
na také veci neverím, niesom dieťa,
ale ty si aj tak hory doly nakecal,
div o ruku ma nežiadal,
a keď prišla všednosť bežných dní,
keď si videl, že aj ja mám svoje obyčajné chvíle,
Pridal si do kroku.
Najprv som stála.
Potom ťa trocha dobiehala.
A ty si pridal.
Po pár dňoch únavného dobiehania,
pár dňoch sa nestretávania,
bol si fuč.
Zmizol si ako ranná rosa,
už som pred tebou nebehala bosá.
Žiadne vysvetlenie... holé nič.
Vinila som seba, sprvu mi bolo ťažko žiť,
čo som spravila a či vari niesom dosť dobrá?
Chcelo sa mi iba piť.
Avšak potom prišlo vytriezvenie,
sčista jasna
Nemala som voči sebe podozrenie.
Bol si zbabelý, strach ťa odohnal.
Vedel si že nevieš čo s takou ženou robiť,
vedel si, že o mňa sa treba často pobiť.
bál si sa mojej sily.

Áno, len tak si zmizol bez vysvetlenia.
A ja som pochopila,
Že ten kto chce ostane,
a kto nie – nech si trhne.