Keby si vedela

Dneska som ťa nasral.

Sledoval, ako sa mračíš.

A medzi tým krikom čakal,

Čo mi naznačíš.

Lenže nebola to láska.

Len ticho a vzlyky, Ani jedna hláska.

Posielaš ma preč, červená a mokrá,

No stále si kráska.

Prešiel týždeň, stále je ticho.

Hovorím si, ubehlo to nejak rýchlo.

Všetko medzi nami stíchlo.

Toto som možno trošičku prehnal,

Pozeral na seba, na teba nedbal.

A povedal by som ti niečo iné,

Keby som sa nebál.

Lenže zatiaľ čo smútim,

Držím sa stranou.

Začala si chodiť s partiou mladou.

A pocity svoje zakrývaš,

Falošnou náladou.

Necháš sa dobývať,

Kadekam pozývať.

Hocikým obchytať, Keď si vypiješ.

Lenže ty dobre vieš,

Že to robiť nesmieš.

Ale aj tak to robíš,

S jedným sa bozkávaš,

Druhému honíš.

Potom sa vymenia,

Veď sú predsa bratia,

Tak doprajú si ťa.

Ledva prídeš domov,

Píšu ti zasa.

Kedy si to dáme znova?

Dnešok bola krása.

A ty sa len usmeješ.

Rýchlo sa umyješ.

Aby ťa nevideli vaši,

Inak by si bola v kaši.

A v posteli ležíš.

Dnešok bol dobrý,

No ty sa netešíš.

Ostala si sama,

Tak svoje problémy riešiš.

Začínaš plakať,

Dalo sa to čakať.

Svedomie sa pohlo.

Zakričalo, potom zdochlo.

Uvedomuješ si, aká si sprostá

A čo všetko ťa stála,

Tvoja malá pomsta.