Mlčky ma ľúb, Ľúbim ťa

MLČKY MA ĽÚB

Nevydýchni slovo
nech ľúbosť hovorí.
Hľaď, mesiac mlčky
láska list v stromoví.
Objíma v tieňohre
stíchnuté agáty.
Jabloniam bozkáva
kvetný šat rozviaty.

Hľa i tráva mlčky
náhli sa vyrašiť,
pretrhne zeme lem
a chce len žiť a žiť
a chce len zelenieť,
stále rásť, vyššie rásť
a jak hebkú podnož
púpavkám seba klásť.

Ľalia skrásnela
v túto noc do rána,
oddane vznešená
slnku sa roztvára,
ponúka mu kalich
mlčky - bez ostychu,
podáva mu srdce,
úbeľ šatu, pýchu...

Slovo nevydýchni.
rušivé je, nanič.
V bázni lásky stíchni,
dušu k duši primkni,
ľúb ma a mlč.
Mlč.


ĽÚBIM ŤA

Slovo sa o slovo potkne
keď sa môj zrak tvojho dotkne.

Ľúbim ťa, to srdce kričí
a pohľad to nezamlčí.

Hľaď mi do očí, v tmavý zamat.
Ten hovorí: ľúbim, mám rád.

Slovo je jak štebot vtáčí.
Vyjadriť lásku nestačí.



Anna Vodičková