Anotace: Báseň o smútku a prázdnote
Prázdnota noci, hnev ľudí.
Šťastie nemá lampáš,
po tme blúdi.
Zatiaľ čo sa pred ním skrývaš.
Žijeme divoko, umierame mladí.
Učia nás za lásku byť radi,
To sa však neoplatí,
Keď bývalý ti stále, frajerku kláti.
Smejú sa ti do tváre,
No za chrbtom ľutujú.
Po nociach si zlí ľudia,
Svedomie spytujú.
Zatiaľ čo ti dobrí,
Cez deň pochybujú.
Stojíš na diaľnici,
Vôkol teba autá.
Čakáš, kým ťa jedno prejde.
No ony iba trúbia,
Zo sna ťa budia,
A do tvojej odvahy,
Sa niektoré zaľúbia.
No žiadne nezastane.
Nemôžu, je to zákonom dané,
Ich pocity, boli len hrané.
Ako kvet, čo vábi včelu,
Proti jej vôli.