Leto minulého roka

Každý koho stretnem
mi hovorí že je čas sa posunúť ďalej,
ale ja nechcem,
cítim že sa ešte nedokážem posunúť z tej diery malej

Viem že už veľa krát bola šanca odísť,
lenže nebolo to pre mňa, pre moju osobu.
Hovoria že stačí len na svoje chyby prísť,
a potom uvidím nočnú oblohu.

Nie ja nemôžem,
ešte to stále cítim.
Moje prsty stále cítia to, čoho sa už nezmôžem,
chvíľami to aj celé vidím.

Dávam to za vinu letu minulého roka,
keď slovo veľa znamenalo len trocha.
Dávam to za vinu miestu kde sme sa spoznali,
kde naše city a tajomstvá ostali.

To sú moje oči, moje sny môj hlas,
v tej chvíli som cítil každý jeden vlas.
Sú to tvoje chvíle, tvoje srdce, tvoja tvár,
pri tebe som sa vždy cítil ako veľký kráľ.

Hovoria že čas vzal všetky spomienky
a zrušil všetky zlé mienky.
Tvrdia že je čas sa posunúť ,
na to čo sa stalo zabudnúť.

Ale ja nemôžem, ešte neprišla tá chvíľa,
zoznam mojich chýb je dlhý sťa jedna míľa.
Keď sme boli deťmi,
nebolo to také ťažké.

Mám sa vraj ďalej posunúť
ale ja nemôžem ísť preč.
Všetci stoja prahnúc
a zároveň strácajúc reč.

Je to v mojom srdci, v mojej hlave, mojej duši,
každý nech sám za seba skúsi.
aké to je mať sĺz plnú tvár.
Nech skúsia pozrieť na niekoho
s kým kedysi tvorili pár.

Dávam to za vinu letu minulého roka,
keď veľa znamenalo len trocha.
Dávam to za vinu miestu kde sme sa stretávali,
kde sme sa celé hodiny rozprávali.

Moje srdce a moje slzy sú stále tam,
no ja stojím tu a sám.
Kladiem neustáli odpor všetkým okolo,
občas by dobré padlo keby ich tu nebolo.

Dával som to za vinu, letu minulého roka
a možno to aj bola jeho chyba trocha,
ale z väčšej časti to bola chyba moja,
určite nie tvoja.

To ja som ťa nechal ísť bez rozlúčenia,
bez bozku na rozlúčku.
Odišla si bez rozčúlenia,
pamätám si že si mala Modru blúzku.

Dávam to za vinu sebe,
určite nie tebe.
Viem že na to nikdy nezabudnem,
budem na to stále spomínať, aké to bolo,
pokým žiť budem,
a rozmýšľať či ťa srdce potom nebolelo.