Lístie v povetrí

Cítim tvoj pohľad na mne,
ale si veľmi ďaleko, v tme, schovaná.
Ak toto nikdy neskončí skončíme na dne,
viem že si do mňa zamilovaná.

Zlatko nemôžem ťa vidieť keď si v tme,
nežijeme síce v ružovom sne
ale prosím zahoď svoj strach,
nechcem vidieť totiž len tvojej radosti prach.

Nechaj to čo ťa ťaží odletieť ako lístie v povetrí.
Nenechaj sa ťahať ku dnu,
nechaj sa unášať po vetri
a zabudni na tú tmu.

Chcem ti vidieť do tváre,
neboj, nikto ťa nemá na rane.
Zlatko obaja sme z toho zničený,
dažďovou vodou zmočený.

Chcem vidieť tvoje oči, tvoju tvár,
vždy cítil som sa pri tebe ako kráľ.
Bojím sa že sa vo mne sklameš,
no srdce neoklameš.

Nechaj to odletieť ako lístie v povetrí,
poďme sa spolu kĺzať po vetri.
Buďme šťastný bez starostí,
nehľaďme na maličkosti

Dávaš mi niečo čo neviem popísať,
snažím sa to všetko tu napísať.
Celé to je také dlhé a cez to krátke,
je to ako brvná ktoré sú vratké.

Zlatko nemôžem ťa objať keď si tam v tme,
never svojmu strachu, ver mne.
Prosím neostávaj tam kde si a poď bližšie,
neklesaj už prosím ťa nižšie.

Nechajme to odletieť ako lístie v povetrí,
v dobe keď ľudia chodia vo svetri.
Zahoď ten strach z ostatných,
zabudni na ľudí otrasných.

Viem že sa bojíš vyjsť,
no ja sa bojím že na moje meno nebudeš vedieť prísť.
Prosím ťa poď bližšie,
nepadaj už nižšie,
nemôžem vidieť tvoje srdce zlomené,
ich tváre sú na dol sklonené.

Prosím ťa zlatko urob prvý krok,
z kroku sprav chôdzu a z chôdze veľký skok.
Chcem cítiť tvoje ruky,
chcem počuť tvoj hlas.
Chcem v rukách cítiť každý jeden tvoj vlas
a počuť našich sŕdc tlkotu zvuky.

Tak nechaj ten strach odletieť ako lístie v povetrí,
dúfajme že ho nik nezavetrí.
Nechaj to letieť vzduchom,
ukázala si že si človek s veľkým duchom.

Zabudni na naše starosti,
tešme za z našej mladosti.
Nehľadiac do budúcna vykročme vpred,
z tvojho strachu zatiaľ včely spravia med.