Úcta k detstvu

Chýbajú mi tie staré časy,
keď každý deň bol plný krásy,
doba keď som sa bál len tmy,
keď sme boli ešte všetci nevinní.

Chýbajú mi detské časy,
keď život bol plný spásy.
Chýbajú mi detské rozprávky pred spaním,
doba keď som vedel že detskou úprimnosťou nikoho nezraním.

Lenže je to už v minulosti,
zvyšky toho držím v hrsti.
Môžem sa už len na to dívať
a o minulosti len ďalej snívať.

Zrodila sa úcta v mojom srdci.
Úcta k dobe keď som bol ku každému vrúci.
Zrodila sa úcta k detstvu,
ktorá tvorí na strome môjho života pevnú vetvu.

Boli to krásne časy, časy plné radosti,
málokedy boli ťažké okolnosti.
Chýba mi to behanie po tráve,
doba keď bolo jedno v detských hádkach či sme v práve.

Áno, chýbajú mi rodičov úsmevy,
keď ešte bolo jedno kto sú oni a kto sme my.
Áno, chýbajú mi staré detské priateľstvá,
naše z piesku vytvorené kráľovstvá.

Chýba mi doba keď ešte neboli predsudky,
keď nemusel niekto tretí medzi nami vytvárať rozsudky.
Chýba mi doba keď sme sa hrávali,
keď sme si hrady či bunkre stavali.

Lenže všetko to už je v minulosti,
dnes je väčšina z vás plná zlosti.
Ja viem, časy sa menia a s nimi aj vy,
už len budúcnosť je pred nami.

No zrodila sa vo mne úcta
k dobe keď sme ešte mali čistý jazyk a ústa.
Zrodila sa vo mne úcta k detstvu,
a vytvorila k chápaniu sveta novú cestu.

Snažím sa byť statočný a nebyť schovaný za stenou.
Chcem byť aspoň jeden z nás kto sa stane osobou nemennou.
Viem že všetci tvrdíte že treba dospieť,
že v živote treba aj trpieť.

Lenže vy ste neustále v sebe,
neustále máte v ústach vetu "čo je moje nepatrí tebe..."
Už nevidíte svet čisto a jasne,
už to nevidíte ako deti, čarovne a krásne.

Všetci vieme že už nie sme deti súčasnosti,
teraz keď už poznáme aj iné pocity vrátane zlosti,
stali sme sa deťmi minulosti,
niektorý z vás sú aj obete opilstva a zúfalosti.

Tak mi dovoľte sa aspoň v spomienkach vrátiť späť
do čias nádherných.
Vidieť dieťa čo žije vo mne opäť,
chcem sa vzdať všetkých tých ľudí zákerných

a vrátiť sa do doby,
keď jediné čoho som sa bál, bol bubák pod posteľou,
keď detské hrádky nemali obdoby,
a každá chyba ktorú sme spravili sa stala hneď odpustenou.

Zrodila sa vo mne úcta k nám, úcta k detstvu,
nech vás už tie problémy neštvú.
Zrodila sa úcta k deťom čo žijú v nás,
ktoré vždy videli svet plný krás...