Neobviňuj ma

Neobviňuj ma za to, že som do teba blázon, viem možno to nie je správne.
Milujem ťa každým jedným kúskom môjho tela prihliadac na časy dávne.
Ráno a ty sedíš pri okne zničená ťažkými snami,
snami ktoré sú ďaleko za tvojimi očakávaniami.
Na tvojej tvári vidno viac ako si schopná povedať,
stačí len na teba pozrieť a nemusíš sa ani spovedať.

Niečo sa stalo po prvý krát, a ty nevieš ako ďalej.
Pre teba však nič nie je prekážka
a veľké veci dokážeš spraviť aj z maličkosti malej.

Neobviňuj ma za to, že tvoja krása mi rozžaruje dni,
že zlepšuje aj moje sny.

Nádherný deň, ty sedíš pri okne a plačeš,
s pohľadom z človeka na človeka skáčeš.
Stačí jedno tvoje slovo a cítim to čo ty,
prežívam rovnaké pocity.
Trápiš sa nad svojimi snami,
pred spaním sa bojíš že sa zase budeš zaoberať predstavami.

Úsvit, konečne po dlhej noci, znovu hľadím na teba.
Som úplný blázon do teba.
stále počujem tvoj hlas,
je to ako keby mi ho do ucha šepkal každý jeden tvoj vlas.

No ty sa stále trápiš
a hoc jak veľmi chceš ísť von, i tak sa do postele skľúčená vrátiš.

Duch tvojho mena stále lieta okolo mňa
a jeho čary ma vždy očaria.
Ty si však zdesená zo seba samej,
snažíš sa schovať v tej ulite malej.
Máš strach, zo seba, zo sveta,
bojíš sa že príde odveta.

Neobviňuj ma za to, že stále držím s tebou.
Nie sme predsa len láskou dočasnou, láskou letnou.
Láska robí čary,
no teba to nezachráni
ak sa jej bojíš, tak sa prestaň báť.
Stačí sa jej len poddať.
Stratila si hlavu a už nevieš ako ďalej máš ísť,
nevieš na nové možnosti prísť.

Západ slnka a ty stojíš vo dverách,
východ mesiaca, jeho odraz vidno na tvojich perách.
Ty sa už konečne začínaš usmievať,
plač a smútok začína odznievať.
Stačí sa dotknúť tvojej tváre
a hneď viem že sme sa rozhodli správne.

Neobviňuj ma za to, že ťa nenechám ísť.
Tú lásku si necháme do konca svojich životov,
snažíme sa z nekonečnej špirály schodov zísť
a začať dýchať novotou,
ale stále to budeme my,
stále a stále my, ľudia nemenný.