Deja vi

Držíš moje srdce stále v klietke,
moje city sa topia v rieke.
Držíš môj rozum vo svojej hrsti
a mne to celé ide proti srsti.
Žili sme dlho v láske,
no ja cítim že ty odchádzaš.
Každý deň chodíš okolo mňa v maske
a neskoro večer spolu so svojimi citmi preč odchádzaš.

Pretože všetky dni sú rovnaké,
všetky naše chyby sú okaté,
pripadá mi to šialené,
že sú naše srdcia tak veľmi vzdialené.

Držíš moje srdce stále bdelé,
no všetky tie naše pocity vrelé,
už pohasli
a naše životy zdá sa už nič nerozjasní.

Tvoje slová pálili,
tvoje oči bolesť chladili.
Deň začíname so slovami "ľúbim ťa",
no ja stále v pozadí počujem slová "lúčim sa".

Pretože všetky dni sú rovnaké,
medzi nami je to teraz všelijaké,
je to ako neustále sa opakujúca chyba
a ja cítim že nám niečo chýba.

Dni sú čoraz dlhšie,
naše srdcia sú čoraz viac prázdne a oči suchšie.
Umiera to čo bolo medzi nami,
všetko sa to zbalilo a už je to ďaleko za bránami.

Cítim hnev z tvojej strany,
počujem každé ráno trpkého konca vrany,
obaja vieme že to skončí zle
a preto často krát spávam v kresle.

Pretože všetky dni sa opakujú,
všetky chyby sa znovu zopakujú,
beháme stále v jednom kruhu,
obaja v rovnakom pruhu.

Keď nie si doma, cítim sa osamotene,
no keď sme spolu cítime sa pri tom druhom neznesiteľne.
Myslím že je to vina nás oboch,
no to už vie len sám boh.

V našich životoch bolo mnoho pekných chvíľ,
prešli sme spolu mnoho ťažký míľ,
no blížime sa ku koncu našej cesty,
počas ktorej sme prešli doly i lesy.

Každý deň je rovnaký ako predošlí,
je to ako keby sme sa rozbehli na druhú stranu, no nikde sme nedošli.
Myslím že to skončí oveľa horšie ako boli naše predstavy,
bojím sa chvíle v ktorej sa tento kolotoč zastaví.

Chcem ti povedať mnoho slov, no neviem kde začať,
nebaví ma už do kruhu kráčať.
Prepáč mi za tie rozbroje počas našej cesty,
za to že sme sa člnkovali na rieke bolesti bez záchrannej vesty.

Prepáč za chyby, za posledné spoločné problémy,
v spomienkach to budeme stále my,
to je však všetko čo môžem povedať,
nebudem už nič vyzvedať,

poviem len že všetky posledné dni boli totožné,
no dnes sa stalo niečo nemožné.
Dnešok je zdá sa náš posledný deň,
bol to náš najhorší sen,

no musíme sa rozlúčiť a každý sa vydať na vlastnú cestu,
je jedno či povedie k rieke alebo k mestu,
dávam zbohom všetkým našim nezhodám,
do dnes som si myslel že problém medzi nami nezdolám,
ale zdolali sme ho spoločne.