Vietor klope

Vietor klope na rolety
v zimný kabát zaodetý.
Klope, ťuká nástojčivo
žalmy spieva tklivo, clivo.

Uzimený, zasnežený
krásou zimy roznežnený
bozká jej šat, krajku bielu,
obnaží ju po košieľku.

Rozstrapatí snežné vlasy,
ľahne v lono nežnej krásy.
Osuheľ zľúba, inovať, srieň...
Ukonaný stratí sa v nej.

Vyznal. Dospieval sonety.
Zľahúčka klope na rolety.

Kedy, kedy zaklopeš ty?



Anna Vodičková