Viem, že ranili ťa mnohí
a že si už opatrná
možno si myslíš že láska tvorí
veľa bolesti pre ktorú bola vyronená
nejedna slza z tvojich očí
Viem, že sa už brániš
a zvážiš komu dovolíš aby sa priblížil
možno svoje myšlienky už strániš
a veľa sĺz pretieklo keď ti ublížil
niekto, komu si verila...
Svoje srdce máš oveľa väčšie
nedovoľ, nedovoľ mu biť čoraz tichšie
nie...
Vedz, prosím že sa tvoje oči dokážu aj smiať
nie je tvoja chyba, to on s začal báť
nie je to tvoja chyba že si chcela ísť a on zostal stáť
Viem ako bolí úsmev keď chceš plakať
ale na teba tam niekde čaká šťastie
tak prestaň, prestaň z tých výšok skákať
máš priateľov, rodinu a kvôli ním rana opäť zrastie
tvoj úsmev je vzácnejší
ako si možno myslíš
celý svet je krásnejší
keď sa usmeješ, zasmeješ
keď na chvíľku zavrieš oči a zhlboka sa nadýchneš
tak prosím už viac nesmúť...
Ty si krásna
žiadna, žiadna bolesť nie je večná
chvíľa s tebou je vzácna
vedz, prosím, že si jedinečná
Zatoulala jsem se Davi trošku na začátek Tvé tvorby a tato Tvá je velmi pěkná....
Ráda jsem si přečetla
23.02.2023 22:33:57 | Jarunka
Ďakujem Jaruš :) som rád, že si zavítala aj k starším básniam a tým niektoré pripomenula aj mne :) aj keď na túto myslím pomerne často... presne si pamätám čo stojí za touto básňou :) a len tak... medzi rečou... ehm... je aj súčasťou zbierky Vyryté do dreva :) :D
06.03.2023 11:05:25 | Dávid