... zbytočné

Cítim sa akoby sa stratili,
takže tu ostalo len prázdno.
Všetky problémy sa vrátili,
všade smútok a prázdno.

Šepot a smiech počuť po vetry,
všade počuť tie hlúpe povery.
Prvé slová, prvý úsmev,
myslím že splnil svoj účel.

Lístie v povetrý sedíme spolu,
mrazivé pocity smerujú dolu.
Začína sa znovu tá istá pieseň,
znovu do toho spadnúť nesmiem.

Myslím že je jedno čo spravím, čo poviem,
nikdy sa pravdu nedozviem.
No myslím že je to zbytočné,
znovu zabudneme na tie chvíle výnimočné.

Myslím že sme sa stratili,
trochu sa všetci na nás bavili.
Myslím že to netreba znovu skúšať,
zas sa do toho bezhlavo púšťať.

Každý deň ten istý pohľad v očiach,
každý sen len o nás dvoch po nociach.
Tá iskrička v nich,
všetkým okolo vyrazila dych.

Z toho úsmevu až mrazí,
všetko zlé hneď zľahčí.
Všetci milujú ten úsmev tie oči,
len okolo toho sa svet točí.

Myslím že je jedno že sa ťa snažím zbaviť,
že sa časť zo mňa s tebou nechce baviť.
Myslím že je to zbytočné,
neviem zabudnúť na nič výnimočné.

Myslím že sme sa stratili, nevieme sa nájsť,
ako ďaleko to medzi nami môže zájsť?
Myslím že je to niečo čo sa bojíme skúsiť,
ostatným oči a pohľady len mútiť.

Večer rozmýšľam o pohľade do tvojich krásnych svetlých očí,
sú v nich iskričky žiariace ako hviezdy noci.
Večer snívam o tvojom úsmeve ktorý chcem aby patril mne,
chcem žiť v tom krásnom sne.

Myslím že je zbytočné nad tým rozmýšľať takto neskoro,
už dlho tu nič dobré nebolo.
Myslím že je zbytočné veriť predstavám,
keď po sebe len zvyšky prachu svojho mŕtveho sveta nechávam.

Stratili sme sa navzájom v sebe,
moje myšlienky patria len tebe.
Stratili sme sa no musíme sa nájsť,
nemôžeme za hranice zájsť.


a možno sme už zašli.