Babička

 

 

                         BABIČKA

 

 

 Hlava v šatke ukrytá,

 od zimy červeň na líčkach,

 dekou celá prikrytá 

 sedí v kresle babička.

 

 Číta dnešné noviny,

 z kávičky si upíja,

 užila si dosť driny,

 vnúčatko si privíja.

 

 Jej tvár múdra, láskavá,

 tuho si ťa pritisne,

 starobou už vráskavá,

 na líčko ti bozk vtisne.

 

 Hoc život ťažký prežila,

 našla silu ďalej ísť,

 hrôzy vojny zažila, 

 k šťastiu vždy túžila prísť.

 

 Vychovala svoje deti

 v pokore a skromnosti,

 poradiť aj dneska vie ti,

 hlava plná múdrosti.

 

 Vnúčatko vždy prichýli,

 chutný koláč upečie,

 ak sa z cesty vychýli,

 to u babky sa prepečie.

 

 Vnúčatko si rozmaznáva,

 nech mu nič viac nechýba,

 to zas babku uznáva,

 nejestvuje pochyba.

 

 Nie prísna jak rodičia,

 skoro všetko dovolí,

 oni šomrúc len kričia, 

 že babka všetko privolí.

 

 Že vraj vnúča pokazí,

 keď sladkosti mu kupuje,

 babička sa urazí,

 pár dní potom trucuje.

 

 Nehnevaj sa, babička,

 oni to tak nemyslia,

 len chybička maličká,

 riešenie však vymyslia.

 

 Na prechádzku so mnou poď,

 prejdeme sa po meste,

 za ruku ma pritom voď,

 nech nestratím sa po ceste.

 

 Keď sa cestou unavíme,

 prestávku si spraviť môžme,

 cestou známych pozdravíme,

 už neskoro je, domov bežme.

 

 Babička ťa ľúbi vrúcne,

 si jej poklad jediný,

 objíme ťa vždy tak mocne,

 najmilší člen rodiny.