LTTDR

Vstanem ráno, prespal som už štvrtý budík,
Kašlem, keď chlad mi ide na prepotený hrudník.
Mám chuť si ľahnúť a neprebrať sa nikdy,
Aj scenár vlastnej smrti mi príde trochu vtipný.

Prepašujem vlastné telo na bok druhej strany,
Slza keď zacítim si triesku z posteľovej hrany.
Odkedy som ťa naposledy videl necítim nič,
Iba samotu a spomienky, čo bolia ako bič.

Chýba mi tvoj pohľad, ktorý má vždy pohladil,
V tej chvíli okamžite priority som si zoradil.
Vedel som že iba s tebou chcem tráviť čas,
Ten ktorý mi ostáva hoci stále má volá hlas.

Hlas vraví nech pôjdem s ním nech sa zbavím,
Nech sa zbavím ťažkých veci a povinností.
Vtedy zo slušnosti ja ten hlások iba zdravím,
A nevenujem mu ani štipku mojej pozornosti.

Kedysi som venoval, ale to si ty tu nebola.
Už mám všetky priority iné v dnešných dňoch,
Odkedy ťa poznám som nový sťa vôňa perwola,
Keď vzduchom nesiem sa vedľa tvojich nôh..

Bolestivé časy nastali keď nás deliť začali
Musíme to iba spolu prežiť a vôbec nevzdať sa
Smutné by bolo keby sme pri konci tu prehrali
Nosím strach, že má už nebudeš ľúbiť priznám sa.

Ja teba každým dňom neprestávam milovať,
Dokonca každým druhým ešte viac myslím,
Ja tieto sladké riadky udeľujem pohľad kyslý.
Mojími veršami , uši ti neprestanem pilovať!

Skúška rôznych druhov rýmov, naša metafora
Ukazuje to ako sa skúša naša láska dnes
Aj keď som sa tebou nechal vtedy zviesť.
Tam som od šťastia blikal ako časť semafora.

Minulá strofa veľa zmyslu nemá, no to ani láska,
Čarovný pocit, čo nás v jedno spojil a drží,
Spojenie silnejšie každým našim činom drzým,
Ktorý nahráva života nášho vehaes, tá páska.