Vyznanie

 

 

      

                         VYZNANIE 

 

 

 Pamätáš ten vzácny deň,

 keď zrak som uprel na teba,

 čokoľvek by som dal preň,

 bo odvtedy som do teba.

 

 Tie oči modré prekrásne 

 uvidel som prvý raz,

 tvoje city nejasné 

 vyvolali vo mne mráz.

 

 Zháčil som sa v prvej chvíli,

 no odradiť sa nenechal,

 či sa azda zrak môj mýli,

 strojenosť som zanechal.

 

 Osloviť ťa nesmelo 

 skúsil som ťa s obavou,

 tváriac sa tak umelo 

 nebolo mi zábavou. 

 

 Jasný pohľad do očí 

 veští naše sympatie,

 tvoj zrak môjmu nebočí,

 nejde o stav apatie.

 

 Očarený toľkou krásou 

 márne lapám po dychu,

 tvoje slová mojou spásou,

 umožnia mi výdychu.

 

 Koktajúc ti odpoviem 

 na otázku o čase,

 naisto však dnes už viem,

 že si nešiel po kráse.

 

 Ten tvoj úsmev čarovný 

 nedal mi už viacej spať,

 zvolím postoj bojovný,

 iba teba chcem ja mať.

 

 Koľko som sa nachodil,

 v tvoju blízkosť prestal dúfať,

 celým svetom pochodil,

 nakoniec už začal zúfať.

 

 No zjavil si sa ako blesk,

 celého ma podmanil,

 v živote sťa veľký tresk,

 zo smútku ma vymanil.

 

 Hneď na prvom stretnutí 

 už je ruka v rukáve,

 v pozitívnom pohnutí 

 posedíme pri káve.

 

 Sľubujem ti naveky 

 lásku, vernosť, oddanosť,

 akékoľvek naprieky 

 zhatí naša bojovnosť.

 

 Dal si zmysel môjmu žitiu,

 preto ťa tak milujem,

 povďačný sám tvojmu bytiu 

 pánu Bohu ďakujem.