Povedala si;
Všetky moje fotky, čo ti zdobia biele steny,
zves dolu a spáľ, než skončia rozbité na zemi
Vraj;
Nie sú ničím viac, než duchom starých dobrých časov,
z ktorých si nepamätám nič, iba vônu tvojích vlasov
S krásou Afrodity a démonickým hlasom si mojím prekliatím a si mojou spásou
Voniaš ako Diabol, lenže ja viem, že ty si Boh
Preto bozkávam zem, na ktorej sú
stopy tvojích nôh
A keď myslím na Nebo, tak vieš, že len na tvoje pery
A trasúci sa šepot spoza zamknutých dverí
A keď myslím na Peklo, tak vieš, že len na tvoje telo
A meandre horúceho potu, čo ti zlievajú čelo
...
Si osamelá, si bledá a chladná ako skala
Stelesňuješ všetko, čoho som sa kedy bála
Láska býva neláskavá a ty si démon v ľudskej koži
Žiadna láska nie je pravá a ty si démon na obraz Boží
Od dlhých prstov, cez tajomstvá, až po ostrý jazyk
Majú všetky časti teba v útrobách mňa azyl
Až začnem krvácať, nepriznám, že ma to bolí
Lebo ak ťa to naštve, tak mi to za to stojí
Priznania sú zbytočné, tak k čomu by to bolo?
Jazvy sú naveky, kým "prepáč" je len slovo
Ak v nás niečo kvitlo, tak už to zvädlo
A že si nešťastná, je mi úplne jedno
...