Moje dievča chladné

Moje dievča chladné

Zima drsná z povinnosti
vkráda sa ku mne dnuká
hryzie, láme kosti
darmo prosím - vietor fúka.

Zabudni na mňa, zima besná
ja bránim ti, ku mne vchod !
O návštevu, prosíš hriešna
tak ticho šepocem: poď len, poď !

Mám byť priateľ tvoj,
rada trýzniš ľudí,
láska pri mne stoj
kto ťa dnes odsúdi.

Objímam pec, vchádzaš dverami
a chcela by pri mne spávať?
Vtedy spojili sme sa perami
neprestáva ma bozkávať.

Ja milovať ju budem milo
ten bozk, veru bol taký,
že rameno chladnú šiju ovilo
ľúbosť ponúka zázraky.

Opojila ma k svieže rty dievčiny,
a z tej chladnej tváre
vyrástli zelené čečiny
jarného tepla žiare.