Nápadník

 

 

 

                       NÁPADNÍK 

 

 

 Zaľúbil sa junák švárny 

 do pohľadnej mladuchy, 

 boj o lásku zatiaľ márny, 

 chodí ako bezduchý.

 

 Neodbytný nápadník 

 namotáva dievčinu, 

 pokrokový obchodník 

 koná ako muž činu.

 

 Boj o kočku nevzdáva, 

 rád by sa jej zapáčil, 

 priehršť lásky rozdáva, 

 vľúdne slovko vypáčil.

 

 Usmeje sa mladucha, 

 vtisne božtek na líce, 

 šepká slová do ucha 

 mládencovho tisíce.

 

 Z toľkej náhlej hrdosti 

 mladík celý bez seba, 

 z nevýslovnej radosti 

 objať milú potreba.

 

 Zve dievčinu na schôdzku, 

 na prechádzku do lesa, 

 strávia spolu aj nôcku, 

 rozlúčiť im nechce sa.

 

 V horúčave kritickej 

 zvolia výlet k jazeru, 

 v štyridsiatke tropickej 

 do mesta sa neberú.

 

 Ocitnú sa na pláži, 

 vyzlečú sa donaha, 

 veď plavčíka na stráži 

 aj tak spánok premáha.

 

 Navštívia aj divadlo 

 oficiálne ako pár, 

 no predstavenie nesadlo, 

 príliš kruté, plné chmár.

 

 Ako pár sa dohodnú 

 na spoločnom bývaní, 

 a ponuku výhodnú 

 spečatia pri snívaní.

 

 A pri prvom výročí 

 žiada milú o ruku, 

 frajerka mu poručí, 

 že zváži takú ponuku.

 

 Svadba už vo výhľade, 

 snúbenica súhlasí, 

 v každopádnom ohľade 

 zvesť do sveta vyhlási.