Dozretá uprostred roviny

Som železo, ktoré sa rozžeraví,
keď vlasy padnú ti na ramená
ľahneme si do mäkkej trávy
v nej budeš do nahá zelená.

Zem stúpa, z kvetov peľ práši.
Vzbĺkni, krvácaj v šedom prítmí,
slza, rosička ukrytá vo fľaši
výdych spev, nežné rytmy.

Obloha sukňa zvädnutá
ruky opäť klesli ku dnu
hviezdy na zem sa rútia
našiel som živú studňu.

Mesiac svieti na dne rieky
našiel stojaté riečiská
vzduch vanie ako z apatieky
umy sa v nej dočista.

Srdce sa mi otvorí
svet myšlienok mozog skrytý
vzbĺknu fosfory
uvidíš moje city.

Vstúp do mňa, zuby zatni
svoj smútok potop na dne mora
slová na žeravej platni
na zeleno horia.

Láska prichádza, ako padajúci sneh
nachýľ sa a čuj ten tichý var
oheň, dym a smiech
v mojich očiach zbadáš svoju tvár.