Vzduch sviští po daždi vonia
tma zakvíli do panenského lona
akási udiala sa v tebe zmena
v nej musíš byť donaha červená.
Vlasy si nahrň na ramená
v tieni svetla široko rozkročená
nepusť ma, obopni ma silou nôh,
neroztrhne človek, čo spojil Boh.
Vytrhnem bielu kosť, stvorím si ťa z nej
ty číra voda, šťastím sa smej
mesiačiky potu na tele svietia
vo hviezdach spieva malé dieťa.