Noc bleskom rozoznela

Spomienky v albumoch blednú
tváre, ku ktorým hľadám mená,
akoby ich ani nebolo,
pominuli sa.

Pamäť zahalená,
ako zrkadlo v kúpeľni
a noc  negatív,
týči sa na Trnavskej rovine.

Mračí sa, hviezdy nevidno
a z mračien odlomil sa blesk.
Hlavou uhýbam,
akoby pred úderom.

To je tá chvíľa,
keď mám plné hrsti voňavého vzduchu,
ktorý nás oddeľuje od zeme,
keď nebo je blízko a človek hlboko,

keď hlavu mi pletieš
ako sveter.
Si ten bod v izbe,
kde sa pretínajú uhlopriečky.

Zavedieš ma na miesta zo sna,
budem ti veštiť z hviezd
a zavše keby padala jedna z oblohy,
budem ju chytať ako motýle.