Nočný spoj

Prší, dážď do srdca vniká
na teba myslím práve
lampa pouličná bliká
ústa ponorené v káve.

Nočný spoj k láske letí,
horúci uhlík môjho tela blčí,
samovoľne sa vznieti
uvoľní túžbu v srdci.

Chýba mi tvoja tvár,
vždy prebudí v žilách krv.
Hľa, dlane a ich svár,
ktorá dotkne sa ťa prv.

Mesiac do rieky klesá ,
ako potopená loď,
ako mláďa zabehnuté do lesa,
si óda, všetkých ód.