Vojaci

Mesiac do izby pozerá,
ruka do vlasov ti klesá
skloníš tvár, k lícam večera,
ako keď, vojaci, vychádzajú z lesa.

Kráčajú ďalej nehrozí im smrť
nepoznajú ťarchu zbraní.
Chcú iba do teba nahliadnuť
však každý boj srdce raní.

V očiach svetlo sliedi
v srdci amor vzplanie
zdolajú pohoria, práve vtedy
ruky túžia po obrane.

V tej najkrajšej chvíli
vidím víťazstva jas
kráčajú ďalej, aby ostrov dobili
slzy šťastia tečú zas a zas.

Ostrov stred všetkých svetov
ukrýva vzácny poklad
náruč plná milých kvetov
a slovká: mám ťa rád.