Vždy si iba ty

Krása s vôňou violety
v lesku kvetín a váz
biela tvár, čierny vlas,
to vždy si iba ty.

Našiel som jantárové brehy,
našiel som vavríny a magnólie
srdce, ako guľa o guľu bije
našiel som život, plný nehy.

Všetko okolo je také jasné
často zdá sa,
že žitia krása
píše tie najkrajšie básne.

A život iba letí, letí
také sú jesenné návaly
tu sme sa v parku hrávali
kam podeli sa malé deti.

Krásny svet mladosti,
každý má v sebe veľkú záhadu
v duši útly kvet, v srdci veľkú záhradu
mĺkvej vrelej ľúbosti.

I tebe podám krásne kvety,
ktoré z láskou ruky vily,
aby z kvetu v tej chvíli
ostala si vždy iba ty.