Jemne o nenávisti

Nenávisť

Hladím tvoje telo
akoby som dlaňami ochutnával
obľúbené jedlo
a je to naozaj tým
že milujem ľudské mäso

zubami trhám
vnútorné strany stehien
a v krvavom chrupe visia
kusy kože a svaloviny

a aj keď z ciev
dentálnu niť neurobím
tak na nich aspoň obesím
tvoj život

nech steká z hovien a moču
ako cena tvojho sľubu

horúceho ako letný deň
v časoch lepry
keď hnilobu cítiť o niečo viac

viac než tvoju neumytú papuľu
vyčistenú od zubov
obrubníkom

viac než topánky trčiace z riti
príležitostiam bez váhy
čo aj tak padajú na svojej podstate

viac než neošetrené jazvy
na pästiach plných hnevu
čo ako kovadlina ťažia vrecká
pripravené na striptíz

no viac než tvoja budúcnosť nie

ty už totiž nežiješ

aj keď máš stále krvný obeh svine
ktorej z visiacej hlavy
trčí krvavý rypák
a ešte ťa len zastrelím

nech plačú aj tí
ktorí ešte nevedia čo si zač

nech plače aj plač

je mi to jedno

chcem sa nakŕmiť z tvojho rozkroku
aspoň ešte raz
aj keď ma z toho prievanu štípu oči

niekto totiž za sebou zabudol zavrieť

neboj sa
zabuchnem za sebou

sekerou a kladivom