Óda o Zemi

Óda o Zemi

U nás

Na domček v stráni bielych stien
žmurkol krásny deň
na štíty hôr
začalo slnko oheň klásť
mládenci šli do poľa voľky pásť
dievky nevedeli, čo skôr.

Bol nádherný deň
skôr, ako sa ukryl tieň
hej, hej spev znel
zeleňou kopce pokryté
od slnka voľky opité
spánok na nich šiel.

Vtáci džavotali,
potoky pieseň hrali
tráva šumela, húdol strom.
Zem šťastná - jedna tvár
a jedna jar
zem snúbila sa so slnkom.

Mať stala u dverí,
čakala otca k večeri,
objímala mozoľnaté ruky
mládencov, voľky prišli z paše,
ej! Prišli dievky naše,
zneli jednej piesne zvuky.

Z jari

Ó, slnko, slnko prídi zas
do tých našich hôr
U nás sa všetko pohladí
u nás sa všetko pritúli
Na roli traktor,
hej, ten sa má zlato posadí
bo tam je jeho záhrada
za rána i obeda,
tam svoje strasti poskladá,
hej, veď on vie, hej — dobre vie,
zrak svoj na hory,
on dobre vie,
kto slnka dá, kto dažďa prihodí.

Nedeľa

Pozrite sa,
do chalúpky prišla jar,
otec, mať i dcéra
dnes pôjdu do kostola.

Pozrite sa,
lúč slnka zlatý
hľadí chodník
ľuďom tvár i šaty.

Pozrite sa,
dnes nedeľa je,
kroky vedú ku kostolu,
do ulíc organ hraje.

Deti prírody

Ideme,
Hej! Deti prírody,
pohody,
rozprávka milená
idyla!
Príďte, v ústrety nám,
budeme spolu
bez svetobôľu
spievať si pieseň,
sniť,
piť,
žiť.
Hej, či sa dobre máme
keď si zaspievame!

Riečka
šumí, šumí
po dolinách
o brehy, kríčky,
blúdi po vrbinách.

Stojíme a dívame sa,
vlnky letia nám po tvári
a po každom líci,
šibrinkujú s nami vtáci,
strieborní a krotkí nezbedníci.

Chlapci, veselý
nezaspite,
pozerajte,
vlnky hrajú,
utekajú,
ovlažia nám ústa,
chlapci, dievčatá uvidíte,
bozky,
slnka
sladučký smiech na úsvite,
hudbu rosy.