Pozvala ma jar

Pozvala ma jar

Pozvala ma jar, v bujnom prebúdzaní
čosi teplé srdcom previalo mi,
plesá nebo, kvitnú stromy
padajú kvety do dlaní.

Láska, si so mnou, cítiš radosť moju nemú
podaj mi ruku, časom nedotknutá
jarné piesne, múzou zvú Ťa
vybozkávať líca vánku večernému.

Pri tebe kráčať ľahko je mi
lúkou, v ktorej láska kvitne
počúvať srdcia v jednom rytme
a plakať, smiať sa, žiť spolu na zemi.

Po láske máš ústa lačné
človek sa jari nikdy nenasýti,
cesta je dlhá, kľukatá v žití
zošedivieť musí nebo bezoblačné.

Deň zas tíško, tíško hasne...
stáli sme na vrcholu holom,
bol som chvíľu jari apoštolom
žiť v láske je tak krásne.