Pozvala ma jar

Pozvala ma jar

Pozvala ma jar, v bujnom prebúdzaní
plesá nebo, kvitnú stromy,
čosi teplé srdcom previalo mi,
padajú kvety do dlaní.

Cítiš radosť, láska moja?
Podaj mi, ruku krehkú, bielu,
nech cítim teplo, silu smelú,
nech sa rany v duši zhoja.

Pri tebe kráčať ľahko je mi
 láska, ako lúka kvitne
počúvať srdcia v jednom rytme
a plakať, smiať sa, žiť spolu na zemi.

Po láske máš ústa lačné
človek sa jari nikdy nenasýti,
cesta je dlhá, kľukatá v žití
zošedivieť musí nebo bezoblačné.

Deň tíško zhasol, ticho tlie,
snom bližšie sme než predtým
k hviezdam letím...,
 aký krásny život s tebou je.