Nasýtený
Hlad po láske, ku mne prišiel, ako hosť
veľa krát takto hlúpnem
do píšťaly bez zvuku fúknem
krútim sa ako psí chvost.
Do prázdna hľadiac
na udici času sa trasiem
chytený, bez lásky mriem
chcem stále viac a viac.
Nad kúskom bláznivého šťastia,
čo splnené nikdy nemohlo byť
chcem nemožné s možným zasnúbiť
hodiny ráno hlásia.
Biedu dňa, biedou zalátam
úsmev by som ešte zvládol
nad čiernou kávou rukou mávol
života sekundy nerátam.
Nad dymom vidín ohňostroja
mi v zraku iskra ostala
prebúdzaš ma i, keď si ospalá,
kde je láska tam sme obaja.