Otecko

                       OTECKO 

 Otec, Ty môj najmilší, 

 čo splodil si ma pred rokmi, 

 môjmu srdcu najbližší, 

 Tebe lásku splatím s úrokmi.

 Čo v práci si sa pre mňa nadrel, 

 by len mne nič nechýbalo, 

 za žiadne klamstvo si ma nezdrel, 

 dobre mi vždy s Tebou bolo.

 Všetko si mi vysvetľoval, 

 jak to chodí v tomto svete, 

 detstvo smiechom presvetľoval, 

 plávať si ma učil v lete.

 Aj písať či počítať 

 trpezlivo si ma učil, 

 nech knihu viem si prečítať, 

 denne písmom si ma mučil.

 Veď to všetko sa ti zíde, 

 vravel si mi mnohokrát, 

 keď po teba škola príde, 

 vďačný budeš nastokrát.

 Prehltol si horšie známky, 

 čo sa občas vyskytli, 

 sem-tam dáke poznámky 

 zriedkavo sa naskytli.

 Na bicykli po krajine 

 v lete vždy sme jazdili, 

 po vrchu, poli, doline,

 krížom-krážom brázdili.

 Množstvo času ťa to stálo, 

 dnes som si toho vedomý, 

 vtedy sa mi iné zdalo, 

 že krivdy máš na svedomí.

 Bol som často otravný, 

 keď som pýtal hlúposti, 

 jak prísavka únavný, 

 drankal som na sprostosti.

 Dnes Tebe vzdávam moju úctu 

 za to celé krásne detstvo, 

 Tebe skladám veľkú poctu, 

 otecko môj, dnes ty vedz to.