HMLA

Chcel som aspoň moment... a bolo ich pár.

Ja ťa chápem, a vždy budem.

Tvoju jedinečnosť... tvoja usmiata tvár.

Neľutujem.

Momentálne to bolí,

ale bol by som prekliaty,

ak by som takúto krásu zamietol.

Nemám toľko síl, 

aby som to v sebe zadusil.

Dúfam že neutekám.

Neotočím sa chrbtom.

Na to ťa mám príliš rád.

Čo bolo sa nedá vrátiť späť. 

Na budúcnosť ale nie je predpoveď.

A dvere sa nezatvárajú čo nevidieť.

Nemusíš sa báť.

Pamätám, ako si zo seba dostala,

že to nemôžeš očakávať.

Že toho nie si hodná.

Viem, že si to nechcela...

Viem že vieš -

voľba nie je úplne moja.

Ty to chápeš.

Verím, že to pre teba niečo znamená.

Verím, v to rovnaké čo je v nás.

Chce to čas.

A nebyť debil zas.

Chcel by som sa ovládať.

Chcel by som ťa vidieť,

keď to budeš niekedy čítať 

Neviem...

Nechcem...

Nebudem ...nič vzdávať

                  ...nič predstierať

                  ...nič lámať.

Vraj som vyspelý...

Mýliš sa málokedy -

keby si vedela, čo mi ide hlavou celé dni.

aký som zbabelý...

To je pohoda...

Neviem ktorý debil môj život píše,

ale toto je podstatná epizóda.

Ty si vytiahla zo mňa,

inak večného tragéda, 

extrémne klišé.

Bez rizika by to nebolo ono.

Zabíjal by som, aby si ma z tohto kolotoča vytrhla.

len škoda že som z neho padol na nové dno.

Absolútna hmla.