Sebe(c)

Neviem prestať.

Akoby zo mňa odtrhlo kus.

Slová nič nemeniace.

Boha, trpezlivosť... skús.

Ale keď tieto dni trvajú celé mesiace...

A

zas ma chytá panika.

Všetko sa to sype dole.

Tentokrát legendárne.

Ktorým smerom sa mám rozbehnúť?

Prečo ma musia city vždy len bolieť.

Celý život, dokolečka...

A keď chvíľu nebolia - 

náhoda.

Myslím len na to, 

ako to zachvíľku vyprchá.

Na pekné vždy len spomienka.

 

25 rokov

4 krajiny

Plno duchov.

Kopa možností, 

no žiadna dobrá.

Prečo ja doboha?

Nikdy neviem kam ísť...

Neriešiteľná situácia.

Človeka to nahlodá

A ty si stále v mojich očiach 

tá cieľová destinácia.

 

Nebudeme kompletní.

Prinesie to len bolesť.

Nám obom.

Prosím zostaň.

Alebo ak si namýšľam,

ma zlom.

Aspoň vedieť chcel by som...

Kde je tu ponaučenie?!

Preplakať zvyšok existencie?

Hádam ma raz nájdeš 

Niekde dole.

Tam budem zavretý. 

Lebo nikto iný mi za toto nestojí.

 

Neviem či som dospel...

Ale asi len znecitlivel.

Čiastočne.

Lebo viem,

že prežijem.

Aj keď,

po tebe nebudem nikdy rovnaký...

A to prežívanie ma už fakt nebaví.

Ozaj si nezaslúžim šancu?

Viac ako pár momentov?

Boli tu už citov popravy -

nemám na ruke dosť prstov...

Ale táto je špeciálna.

Myseľ sa nedá niesť,

keď nie je tebou odľahčená.

Už sa to ani nerýmuje.

Chlad.

Rozum ide do stratena...