Výhodná nedôvera

Keď je objatiam chladno
zmršťujú sa
ako koľajnice

prikladám ucho
na studený kov
a načúvam
lomozu

krajina sa trasie hrôzou
ako v skrini zamknuté
deti
a nikdy neutečú všetci

vždy je niekto potrestaný

radlica natiera na dráhu
skrvavené telá
a nejde o vlak
ani o lokomotívu

to z uší krvácam
prebytočnú lebku
ako keď oceľ
v ruke agresora
rozráža hlavu

ani to nie je skutočné
pretože som iba poddaný
kurevstva
čo vládne svetu
a modlíme sa
k telesným tekutinám

aspoň tie sú naozaj
a ľahšie utrieš
vypľuješ
spláchneš do záchoda
dôveru
spomienky
opätovanie
a spoločnú budúcnosť

ale aj to je riešenie

pomodliť sa
k nedôvere
a ísť spať medzi ľadoborce
ktoré sú na srdcia
krátke

ešte
že mi horí hlava
a nikdy sa v nej nezhasínajú
plány na pomstu

pomstím sa
že už nezavolám
nenaplačem moria
nevyseriem sa u teba
a raňajky zožeriem aj sám
tak ako ma zožiera
že som uveril

aj bez pastora
kríža
a plaču spod koruny
ktorou sa platí
za nádej v ľudstvo

iba že by si nebola človek
a môžem ťa vypnúť
ako mlynček na mäso
počítač
päsťou na bradu

bez šance na prepáč

a vidíš

opäť je to o tebe