Pretože nemilujem

Nemilujem

s úradne overeným podpisom
ako šialenec
zatvorený do gumených stien
bez možnosti podpísania reverzu
vo mne chladneš

aj keď si ešte stále nažive
a na krku ti nesvietia
diery po stisku

je to preč

balóny
konfety
potlesk

krkavce vyzobali z brucha
všetky motýle
no nečakajú na zdochlinu

tackám sa
hrôzostrašným stromoradím
s kladivom v ruke
a už si ani nepamätám
koho som chcel rozmlatiť

na chvíľu sa mi uľavilo
a asi mi je tak dobre

už ani nečúram
od nervov krv
nepadám po zemi
a neposieram sa v spánku
od bolesti

nemilujem

násilie umiera posledné
a ja chcem ešte žiť

lúčim sa teda nekrvavo

hrnčekom nekrvaca z uší
posteľ nebolia rebrá
a dvere ostávajú bez modrín

v pästiach je prievan
a pomedzi prsty
sa neplazia pramene
neurvatých
krvou zlepených vlasov

už je iba spomienka

uletená do vrecka nohavíc
medzi drobné
ktoré nehádžem žobrákom
pretože sú zabudnuté
a neštrngajú v hlave

raz sa aj tak vyzlečiem

zhodím zo seba
textílie
šperky
protézy
telesnú váhu

zahodím dušu
nech odletí tam
kde serú vtáky
na náhrobky
a kde sa nikto dlho nezdrží
kým nemusí

raz ale taktiež priletí

aj bez kladiva