Pred svitaním

niet nad ranné milovanie 

naše schránky ešte spia

všetky hriechy zasunuté v nevedomí

rozum vypnutý

realita nedýcha

 

iba duše

rozospatým očkom

žmurknú na seba

jedna druhú

spolu s telom prebudia 

 

prehupnú sa zo sna do sna

labužnícky malátne

pohladenia

posielané po tenučkej nitke

rozkmitaná zvonkohra

 

cesta do TAM 

vystlaná je krehkou nehou 

chvejivého blúdenia

dovedie nás do extázy

nebezpečne bezpečná 

 

precitáme z beztiažových výšok

do skutočných svetov

vykročíme každý zvlášť

v našom vnútri napriek tomu

rezonuje spolu 

obaja