Ako vtáčik stále lieta

Ako vtáčik stále lieta

V oblakoch sa vznáša,
melódia, srdcom si kráča,
na krídlach vtákov si lieta,
neviditeľné siete splieta.

V jemných tónoch vetra skrytá,
srdiečkom, do lavičky vrytá,
hviezdy jej tkajú paláce,
srdce smutno za ňou zaplače.

Nie je to len vzduch, keď mi spievaš,
keď slnko zlaté do srdca vlievaš
melódia radosti,
malé nežné drobnosti.

Ó, počúvaj, počúvaj, zem, more,
symfónia nádherná, je na obzore
zvuk v diaľke,
echo večne žijúce v spomienke!

Nie je to, len tichý vánok,
nie je to, len dobrý spánok,
je to dych, živý a plný snov!
Pocity, ktoré vnímaš bez slov.

Nie je to, len teplý lúč, čo pohladí mi tvár,
si to ty, celá ty, moja láska, môj dar.
Dotyky jemné, pre mňa slza šťastia zaleje
prší – prší, leje.

Je to i slnko jasné, čo deň rozžiari,
keď sa všetko podarí,
keď jemný vánok v lístí šumí,
keď jej podľahneme i my.

Hudba a spev AI