Ráno precitne hlási sa, kým zmizne
rozkvitne v tebe ako hebké lekná,
placho vkĺzne do bielizne,
priesvitná si, nebezpečne pekná.
Ráno chutíš ako májové čerešne,
tvoje teplo sa do mňa vstrebe
ešte nocou voniaš, vlastne hriešne,
a ja rozpúšťam sa v tebe.
Nesiem ti pozdrav, ktorý v sebe skrýva,
pozdrav na rannej stráni,
úsvit v ňom ticho spieva
a rosa s kvietkom skvie sa na dlani.
Ja neraz otváram ťa, ako knižku
a listujem stránky plameňa
kde konvalinka spí v popole zvyšku
a šepká do ticha z lupeňov zmámená.
Zachrániš ma, ako plamienok, čakám
rozdúchaš ho tichučko pomaly
iskierka lásky, tej sa nenaľakám
hieroglyf prstom vyrytý do skaly.